Autentický poetický autoportrét, v ktorom mladá afrolatinská žena Rebeca alebo „Beba“ Hunttová, rodená Newyorčanka, hľadí s odvahou na historickú, spoločenskú a generačnú traumu.
Rebeca „Beba“ Hunttová vo svojom prvom celovečernom filme skúma svoju vlastnú identitu v pozoruhodnom dokumente či skôr filmových memoároch o dospievaní nazvanom „Beba“. Hunttová sa v ňom zamýšľa nad svojím detstvom a dospievaním v New Yorku ako dcéry dominikánskeho otca a venezuelskej matky a skúma historickú, spoločenskú a generačnú traumu, ktorú zdedila. Uvažuje o tom, ako ju tieto prastaré rany formovali, pričom zároveň zvažuje univerzálne pravdy, ktoré spájajú všetkých ľudí.